skip to Main Content
Katedra politologie Fakulty sociálních studií

Hneď v prvý deň školy som spravila geniálne rozhodnutie – vydávam sa na cestu svojej majestátnej Viedenskej univerzity pešo, hoc navigácia ukazuje nemilosrdnú hodinu a päť minút do cieľa. Meškám, a to ako jediná – Nemci a Rakušania, ktorých je v sále orientačnej prednášky v nemčine väčšina, sú zrejme „pünktlich“. Keďže podobných rozhodnutí sa dopúšťam pomerne často, zatiaľ som na žiadnu z hodín neprišla včas – ale veď je ešte len prvý týždeň.

Cestou mi dávajú študentky minerálku s novou príchuťou, v menze zase dostanem čokoládovú tyčinku, ktorá čoskoro príde do rakúskych obchodov. V hľadaní tej správnej posluchárne väčšinou nie som sama. A všetci sa usmievajú, všetci mi chcú pomôcť a všetci sú nadšení z toho, keď ich oslovím po nemecky. Dokonca aj moja spolubývajúca z Kosova, ktorá vie len pár slov v nemčine – ale vraj sa rada priučí.

A, veľmi sa tu neodpočíva. Všade naokolo sú ľudia-nadšenci, ktorí sú pripravení z tejto univerzity vyťažiť čo najviac, aby sa osobnostne posúvali ďalej. A tí vás zároveň nútia, aby ste niečo podobné chceli tiež. Občas to bolí, vystupovať z komfortnej zóny ale nikdy nebude ľahké. Verím, že vo februári spätne uznám, že sa oplatilo vybrať si „makací“ Erazmus. Zatiaľ toho neľutujem ani náhodou.

PS: tiež tu všetci milujú knižnicu. Naša FSS bude vždy najlepšia, ale zmena nie ja na škodu a učiť sa medzi storočnými regálmi, kde nad každým svieti historická zelená lampa, je také… kaiserlich. A tie klenby a stĺpy… Na mikrovlnku ale zabudnite ☹.

Pavlína Chalupková

Back To Top